Pamätník SNP v Banskej Bystrici je akýmsi vyvrcholením 60. liberálnych rokov 20. storočia, v ktorých vzniklo viacero významných architektonických konceptov. Ide o dielo, pri ktorom sledujeme majstrovské využitie betónu a vzájomné prelínanie sa technického s výtvarným. Je to jeden z najvýznamnejších pamätníkov na Slovensku, ktorých úlohou je pripomínať obdobie 2. svetovej vojny a Slovenské národné povstanie, ktorého centrom bola Banská Bystrica. Samotná stavba je situovaná na zlome terénu v blízkosti opevnenia mesta. Na návrhu pracoval architekt Dušan Kuzma od roku 1959, kedy vyhral architektonickú súťaž. Pôvodný návrh síce nemal dnešnú podobu, ale porotu presvedčil svojou mierkou, citlivým rešpektovaním historických múrov opevnenia a Bašty, širokým nástupným schodiskom a syntézou architektúry a výtvarného diela. Konečnú skulpturálnu formu diela zrejme ovplyvnila šťastná voľba spolupracovníka, sochára Jozefa Jankoviča, ktorý je aj autorom centrálneho výtvarného diela v Pamätníku. Na konečnej podobe pamätníka sa podpísal okrem architekta Dušana Kuzmu, sochára Jozefa Jankoviča aj statik Röbert Lamprecht. Výstavba komplexu sa realizovala v rokoch 1966 až 1969.  Stavba predstavuje spojenie pamätníka a múzea v jednej monumentálnej podobe. Tvorí ju horizontálna podstava a organická hmota, zdvojená, so stredovým predelom. V prízemnej podstave sú administratívne priestory a kinosála. Organická časť je predelená v strednej časti ako symbol, ktorým chcel Dušan Kuzma poukázať na zlom, tragický príbeh a vojnu dvoch strán. Vnútri oboch betónových hemisfér sa nachádza múzejná expozícia. Rozseknutie tejto časti zároveň umožňuje dobré osvetlenie výstavných priestorov a vytvára expresívny centrálny priestor so silným výtvarným motívom Jankovičovej sochy.