Druhá budova Matice slovenskej nahradila pôvodné sídlo tejto inštitúcie, ktoré sa odpredalo štátu. Architektonický návrh vyšiel z dvojkolovej súťaže, ktorej víťazom sa stal v roku 1924 Ján Palkovič z Turčianskeho Svätého Martina. Základný kameň budovy položili 13. augusta 1924. Stavebné práce viedol staviteľ Stanislav Zachar z Vrútok. Slávnostné otvorenie budovy sa konalo počas matičných augustových slávností 29. augusta 1926.

Budova má 1 737 m² a je koncipovaná na symetrickom pôdoryse so vstupom orientovaným do priľahlého parku. Na reprezentačné exteriérové schodisko nadväzuje v interiéri najprv jednoramenné schodisko do vestibulu a následne trojramenné schodisko s jedným nástupným a dvoma výstupnými schodiskami. Výraz druhej budovy Matice slovenskej zodpovedá idealistickému zápalu jej budovateľov. Klasicistická architektúra zrejme najlepšie reflektovala pocity obrodenia a národnej hrdosti, ktoré mala budova vyjadrovať. Pre stavbu sú charakteristické vysoké stĺpy, portikus, tympanóny a prísna symetria. Pôvodná dispozícia umiestnila do východného krídla bytové priestory. V západnom krídle boli cez dve podlažia naprojektované priestory na knižnicu. Zvyšná časť budovy bola určená na kancelárske miestnosti. Budova bola svedkom mnohých významných udalostí a ťažiskom matičného života v rokoch 1926 – 1975 a opätovne po roku 2000. V súčasnosti v nej sídlia matičné pracoviská, v pôvodných priestoroch knižnice je dnes umiestnený Archív Matice slovenskej. V roku 1963 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku, v roku 2002 za národnú kultúrnu pamiatku.